Montessori pedagogika ako cesta výchovy

Autor: Erika Župová | 4.1.2018 o 17:48 | Karma článku: 1,65 | Prečítané:  190x

Mať dieťa a vychovávať ho nie je samozrejmosť. Je to obrovský dar, s ktorým prichádza veľká zodpovednosť. Zodpovednosť voči malému tvorovi a zároveň zodpovednosť voči obrovskej planéte. 

Mať dieťa a vychovávať ho nie je samozrejmosť. Je to obrovský dar, s ktorým prichádza veľká zodpovednosť. Zodpovednosť voči malému tvorovi a zároveň zodpovednosť voči obrovskej planéte. Pretože len na nás závisí, akých ľudí do tohto sveta vychováme a akú budúcnosť tým svetu, sebe samým a tiež našim deťom pripravíme. Každý rodič a každý učiteľ by si mal uvedomiť veľkosť svojho poslania a pristúpiť k nemu so všetkou vážnosťou.

Montessori pedagogika, moja cesta

Ako teda vychovávať? Ak chceme vychovávať dieťa cestou vzájomného rešpektu, ale zároveň pevných hraníc, ak mu chceme poskytnúť dostatok podnetov, ak chceme poskytnúť milujúcu náruč, ako to celé uchopiť? Pre mňa sa stala odpoveďou pedagogika Marie Montessori. Môj prvý kontakt s Montessori pedagogikou bol dávno predtým, ako sa mi narodilo dieťa, ale vedela som, že ak raz dieťa mať budem, pôjdeme touto cestou. V dnešnej dobe sa rola matky hlboko podceňuje a ženy sa odnaučili riadiť svojimi prirodzenými inštinktmi. Sme obklopení obrovským množstvom informácií a tabuliek, ktorými sa dnes matky pokúšajú riadiť. Keď sa mi narodil syn, snažila som sa vypnúť všetky vonkajšie podnety a naladiť sa na svoje vnútro a jeho potreby. Prirodzene sme na seba navzájom reagovali a ja som sa spoliehala na to, aké signály mi dáva. Vývin mozgu má presnú logickú postupnosť, ktorú by sme mali sledovať a rešpektovať. Keď sledujeme dieťa od narodenia, táto postupnosť je krásne viditeľná, našou netrpezlivosťou ju však často narúšame (snažíme sa deti naučiť sedieť, chodiť…). Montessori pedagogika nás vlastne primárne vracia k úplnému rešpektovaniu prirodzeného vývinu dieťaťa, my ako rodičia máme byť len sprievodcami, byť otvorení, vnímaví… Niekto by si možno pomyslel, že tomuto systému chýba disciplína, je to však omyl. V prírode každá samica jasne stanoví svojim potomkom hranice, ktoré mláďatá rešpektujú. Tak prečo okolo toho robíme my ľudia toľko chaosu? Deti nerešpektujú, keď nemajú čo rešpektovať. Ak je rodič slabý vo svojich názoroch a hraniciach, ako môže chcieť od dieťaťa ich dodržiavanie? Znovu sa vraciame k zodpovednosti pri výchove. Každý rodič, ktorý chce byť rešpektovaný, musí začať u seba. Ak nerešpektujem sama seba, ako to môžem chcieť od môjho dieťaťa?
Ponorením sa do Montessori pedagogiky sa človek ponára sám do seba a zisťuje kde všade je priestor na zlepšenie jeho života.
Sme naučení posudzovať, nálepkovať, vynášať súdy, či už o sebe, alebo o svojich deťoch. Pri výchove sa často používajú manipulácie, vydierania, tresty, pochvaly… Sme generácia rodičov a učiteľov, ktorí ešte vyrastali v klíme uniformity. Máme hlboko vžité vzorce správania, ktorými sa snažíme ospravedlniť zlo, ktoré páchame na deťoch.
Hoci je to úplne absurdné, je spoločensky prijateľnejšia matka, ktorá na ulici kričí na svoje dvojročné dieťa, ako matka, ktorá s ním skáče v mláke. A pritom rešpektovaním prirodzenej potreby dieťaťa vyskúšať, čo je to mláka, ako reaguje voda, keď do nej skočíme, že po krátkej dobe budeme mokrí, tým všetkým mu otvárame dvere do uchopenia zákonitostí prírody, vnímania seba samého…
Úlohou rodiča, preto nie je vnucovať dieťaťu svoju vôľu, ale pozorovať jeho aktuálne potreby a citlivo ponúkať jednotlivé činnosti, alebo pomôcky, ktoré práve v danom senzitívnom období dieťa potrebuje. Rešpektovaním potrieb dieťaťa vychováme zdravo sebavedomého jedinca s vlastným názorom, ktorý sa bude vedieť postarať o uspokojenie všetkých svojich potrieb. Takto do hĺbky ovplyvňujeme naše deti a skutočne záleží na nás, akú kvalitu života budú mať v dospelosti.

A pritom stačí tak málo. Stačí si uvedomiť, že byť rodičom sa proste potrebujeme naučiť, ide o roszsiahle uchopenie mnohých kompetenciií. Veď koľko menej náročných vecí sme sa učili mnoho rokov. Byť rodičom nie je samozrejmosť. Maria Montessori dokázala takmer zázrak, keď sa jej podarilo vzdelávať zdanlivo nevzdelateľné deti. Prešla sama obrovský kus cesty, jej posolstvo sa zachovalo a je tu, stačí len siahnuť a ponoriť sa doň. Je na každom rodičovi, či pedagógovi ako sa k svojej úlohe postaví.

Autor: Erika Župová – matka, lektorka, koučka a predsedníčka Občianskeho združenia Mama poď sa hrať

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kažimír skončí, kto môže byť minister financií

Ako sa špekuluje nad budúcnosťou ministra financií.

KOMENTÁRE

Kto nastúpi za Smer a čo z toho bude mať Fico

Na kandidáta Smeru netrpezlivo čaká aj Andrej Danko.


Už ste čítali?