Poďme v roku 2018 budovať rovnováhu v rodine.

Autor: Erika Župová | 3.1.2018 o 12:16 | (upravené 3.1.2018 o 12:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  163x

Naše rodičovstvo začalo vo veľkej nerovnováhe a nie práve idylicky. Keď som pred ôsmimi rokmi otehotnela, tak sme sa s manželom asi po prvý raz začali rozprávať o výchove. Zrazu sme zistili, že máme úplne odlišné názory...

Čo je to vlastne rovnováha?

Predstavujem si toto slovo ako pákovú váhu, ktorá má presne vyvážené ramená. Ak sa na slovo rovnováha pozrieme v tomto svetle z pohľadu výchovy, tak v jednej miske máme to, čo si myslíme, že by sme mali pri výchove robiť a v druhej miske máme to, čo reálne robíme.

A teraz ruku na srdce. Zostali by ramená vašej váhy vyvážené, alebo by sa miska s tým, čo reálne robíte posunula dole?

Ja sa bez mučenia priznám, že v našej rodine sa k rovnováhe stále približujeme a často ju aj dosahujeme, no rovnako často ju aj strácame a znova nachádzame.

Je to neustály proces a keď sa ako rodičia vyberieme na vedomú cestu výchovy, tak hoci občas zakopneme, vieme kam sa chceme vrátiť.

Keď som pred ôsmimi rokmi otehotnela, tak sme sa s manželom asi po prvý raz začali rozprávať o výchove. Ten prvý rozhovor si veľmi živo pamätám, pretože som si zrazu uvedomila, že máme úplne odlišné názory na výchovu. Ja som hovorila o rešpektujúcom prístupe, o vedení k samostatnosti, o Montessori a manžel o výchovných fackách, vyhovujúcom štátnom školstve, tradičnej strave a o tom, že nevidí dôvod vychovávať inak ako bol vychovaný on.

Zdesene som počúvala a mala chuť utiecť, to však nebolo prijateľné riešenie. Manžela som milovala a vedela som, že presviedčanie a argumenty sú v tomto štádiu zbytočné.

Naše rodičovstvo teda začalo vo veľkej nerovnováhe a nie práve idylicky.

Keď však robíme veci, ktorým veríme a oni fungujú, tak ľudia v našom okolí pomaly začnú prejavovať záujem. A to bola moja stratégia. Postupne sa môj manžel začal zaujímať o to čo robím a prečo to robím práve tak a jeho myseľ prijala zmenu. Pochopil, že vychovávame sústavne, že výchova je aj to, čo urobíme, alebo neurobíme, čo jeme, čo hovoríme…

A vtedy sa mohli naše misky váhy začať vyrovnávať.

Je dôležité neustále hovoriť o tom, čo sú naše životné priority a pravdy a uvedomovať si, či podľa nich reálne konáme. Nestačí dúfať, že nás pri ich porušovaní nikto nevidí.

Deti nás vidia stále. Aj vo chvíľach, keď nie sme s nimi. Pretože odtlačok toho, že nekonáme v súlade so svojou pravdou na nás zostáva a predávame im ho.

Je ťažké povedať „nie“, keď od vás dieťa sústavne žiada sladkosti, je ťažké povedať „nie“, keď v telke beží nevhodná rozprávka, je ťažké povedať „nie“, keď dieťa veeeľmi túži po nejakej hračke.

Keď sa na to pozriete z pohľadu dospelého, tak je pre nás veľmi ťažké zaviesť si zdravé stravovacie návyky, je ťažké prestať prehlušovať svoj vnútorný svet nezmyselnými televíznymi programami a je ťažké prestať nahrádzať svoje skutočné potreby materiálnymi vecami.

Deti sú našimi zrkadlami a ak my, dospelí dokážeme nájsť svoju rovnováhu a žiť ju, tak deti nemajú žiadny dôvod k tomu, aby nás nenasledovali.

A presne o tomto bude v Mama poď sa hrať rok 2018. Verím, že pomáhať môžeme až vtedy, keď si dané témy spracujeme. Verím, že naša rodina môžu byť pre vás inšpiráciou a radi vám budeme oporou na ceste vedomého rodičovstva.

Na záver by som si dovolila jeden citát od Desmoda Tutu: „Svoju rodinu si nevyberáte. Tá je Božím darom pre vás, rovnako tak ako ste vy pre ňu.“

Autor: Erika Župová – matka, lektorka, koučka a  predsedníčka Občianskeho združenia Mama poď sa hrať a spolku Být ženou mě baví

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kažimír skončí, kto môže byť minister financií

Ako sa špekuluje nad budúcnosťou ministra financií.

KOMENTÁRE

Kto nastúpi za Smer a čo z toho bude mať Fico

Na kandidáta Smeru netrpezlivo čaká aj Andrej Danko.


Už ste čítali?